Tri životy Maxi

Pre tému na tento týždeň – schody a rebríky – som si pripravila recenziu knihy o obyčajnom dievčati Maxi. Nevyniká ničím, asi len pravidelným meškaním do školy. Hoci sa Maxi veľmi snaží, väčšinou jej nič z toho, čo si naplánovala, nevyjde. Dnes by dostala asi nálepku ADHD dieťa – všetko ju rozptýli, ľahko sa zasníva, dokonca aj na vyučovaní:

„Na predošlej hodine totiž po prvý raz počula, že voda z oblohy nielen padá, ale k nej aj stúpa, a odvtedy sa samej seba neprestala pýtať, ako to tá voda robí. Používajú kvapky pri stúpaní k oblakom rebrík? Alebo lano? Alebo dokonca lietajúci balón? A prečo voda pri stúpaní nešumí rovnako ako pri padaní? Maxi pozrela z okna na školský dvor, kde sa práve neviditeľné kvapky driapali hore k oblakom. Aj jej potok bol v tej chvíli vo vzduchu…“

Tri životy Maxi som si však na tento týždeň nevybrala pre tento úryvok. Táto kniha je totiž zamyslením sa nad spoločenským rebríčkom. Je určená deťom vo veku 8 – 12 rokov. Práve na prahu puberty si začínajú silne uvedomovať svoje miesto v skupine. Čo určujte, kto bude medzi rovesníkmi hviezda?

Vzorná Laura alebo rebelantka Kaja

Maxi, nespokojná sama so sebou i so svojím životom v neúplnej rodine, obdivuje najmä vzornú spolužiačku Lauru. Maxi by si veľmi želala byť ako ona, neustále obklopená milujúcou rodinou, vždy dokonale upravená, pripravená odpovedať na učiteľkine otázky, obľúbená medzi spolužiakmi, vychýrená plavkyňa. Maxi o sebe pochybuje tak silno, že v noci od úzkosti nedokáže ani zaspať. Jedného dňa, keď jej pocity vlastnej neschopnosti a nespravodlivosti vrcholia, jej Veľký duch želanie byť niekým iným neochotne splní. Maxi sa ocitne v koži Laury a dlho si svoj nový status užíva.

Ani ako Laura však nedostane všetko zadarmo. Ak chce ako ona vyhrávať plavecké preteky, musí prekonať svoj strach a úspech si vydrieť. Sparťanský stereotypný režim a prísny otec sa Maxi-Laure rýchlo zunuje a zatúži po opačnom extréme. Opäť požiada o pomoc Veľkého ducha a prevtelí sa do inej spolužiačky, rebelantky Kaje. Tá si od rána do večera robí všetko po svojom. Má tých najbenevolentnejších rodičov a ani ona sama si z ničoho nerobí ťažkú hlavu. Zlé známky ani výčitky učiteľky ju nijako netrápia. Ale ani takáto rodinná konštelácia Maxi nevyhovuje, najmä keď zistí, že v tejto rodine sa za voľnosť platí nedostatkom dôvernosti.

Dopadne to tak, ako dospelý tušil od začiatku: Maxi sa s úľavou vráti do svojej kože a zisťuje, že najdôležitejšie veci v živote nesúvisia s vonkajšími okolnosťami ako sú bohatstvo či rodinné zázemie. Za svoje šťastie si každý zodpovedá sám a potrebuje naň odvahu, samostatnosť a schopnosť nepodľahnúť tlaku okolia. A tie sa dajú nadobudnúť bez ohľadu na prostredie, v ktorom človek vyrastá.

V koži Johna Malkovicha

Posolstvo – na živote druhých ľudí často vidíme len pozlátko, no nikto nemá ľahký život – sa môže dospelým zdať banálne. No pre deti, ktoré si tri rôzne osudy doslova odžijú spolu s Maxi, má takéto poznanie cenu zlata. Motív zámeny rolí tu nebol, samozrejme, použitý prvý ani posledný raz (videli ste V koži Johna Malkovicha?). Autorka ho však rozpracovala s takou silou, že Tri životy Maxi dokáže deťom zmeniť život.

Čím zaujme táto knižka aj po štyridsiatich rokoch? Otvorenou úprimnosťou, s akou hovorí o náročných chvíľach v živote školákov. Situácie, keď Maxi bolestne prežíva maminu neustálu neprítomnosť alebo únavu, pozná určite každé dieťa. Hoci Maxi sníva o stretnutí so svojím otcom a o tom, ako sa po rokoch odlúčenia opäť stane súčasťou rodiny, nakoniec si uvedomí, že takéto očakávania boli naivné. Šťastný koniec príbehu je vykúpený veľkým utrpením na ceste sebaspoznávania.

Najviac si ma získala psychologická hĺbka, v literatúre pre túto vekovú kategóriu dosť nevídaná. Dokonca ani magický prvok príbehu – „Veľký duch“ – vôbec nepôsobí ako päsť na oko. Malej Maxi tak veľmi chýba otec, že si ho vo svojej fantázii sprítomní, aby sa s ním mohla rozprávať, keď sa cíti osamelá. Nazýva ho síce Veľký duch, z viacerých narážok je však jasné, že je to projekcia jej neprítomného otca (ten skutočný si už dávno založil novú rodinu). Napokon, celá magická rovina premien sa dá interpretovať ako Maxino snívanie.

Keď sa všetko začne rúcať

Tri životy Maxi sa veľmi dobre číta aj vďaka Tetznerovej dramatickému talentu. Úvod je veľmi pôsobivý. Dej sa začína pozitívne. Maxi si nastaví tri budíky, pretože v tento deň nechce ani za nič na svete zaspať. Rozhodla sa, že od tohto dňa začne žiť inak. Bude si svedomito plniť všetky povinnosti a všetci ju budú odteraz len chváliť. Maxiným veľkým plánom do budúcnosti venuje spisovateľka niekoľko strán – aby bol účinok tých nasledujúcich ešte väčší. Maxi zrazu zistí, že sa zasnívala v sprche a mešká do školy.

A od tohto momentu sa pokazí všetko, čo sa dá. Pre moju dcéru, odchovanú na rozprávkach, kde je veľké úsilie vždy náležite odmenené, to bol šok. Maxi sa predsa tak všemožne snažila! Opis pocitov nespravodlivosti osudu, bezmocnosti a zúfalstva hlavnej postavy si získa mladých čitateľov svojou realistickosťou. Myslím, že pre všetky deti je úľavou zistiť, že podobne sa cítia aj iní. Vďaka tomu sa s hlavnou hrdinkou dokážu silne identifikovať.

Na záver

Ilustrátorka Broňa Schragge, šéfredaktorka časopisu Bublina, tentokrát neoslnila, na obálke si však s dizajnérom Petrom Gálom dali naozaj záležať. Okamžite ma zaujala okrem iného aj tým, že vôbec nenapovedala, čo od knihy môžeme očakávať. Dievčatko skáče do vody dolu hlavou – a rovnako sú natočené aj písmená v názve. Slniečkovožlté plavky dievčaťa zase krásne ladia s lemom na chrbátiku rovnakej farby.

Kniha Tri životy Maxi vyšla v novom preklade v roku 2018 vo vydavateľstve EJ Publishing. Má 140 strán a rozmer 135 x 205mm. Vytlačili ju v tlačiarni Protisk v Českých Budějoviciach. Prvý slovenský preklad nemeckého originálu vyšiel v roku 1988 vo vydavateľstve Mladé letá pod názvom Dievčatko Maxi.

Kúpiť ju viete v papierovej verzii alebo v elektronickej verzii do čítačky. Svojou kúpou podporujete blog O detských knihách.
___

Autorka recenzie je Mira z blogu O detských knihách.

Kliknite si!